Videl som Vás už raz dávno v relácii Pod lampou, kde ste sa snažil veľmi neúctivo, a za každú cenu intelektuálne komentovať film Umučenie Krista, a to tak premúdrelo, že Vás už aj pán Hríb musel zastaviť, aby ste sa nestrápňovali.To mi úplne stačilo na to, aby som Vašu tvorbu začal totálne ignorovať. Do knižiek investujem dosť, ale Vašu by som si nekúpil. A odteraz už duplom nie.
Nikdy som sa nehral na intelektuála a žijem si svoj život. Keďže ma niektoré veci prestali baviť, a ,,Váš hlas intelektuála" v spoločenskom dianí absentoval, tak som sa verejne ozval. Netušil som však, že čiastočný záujem o moju osobu zobudí,, barda" slovenskej literatúry, aby mocným morálnym hlasom zakričal: Zastavte ho!

Predpokladám, že ste tento blog poslali do novín.  A čakáte, čakáte na svoju šancu zviditeľniť sa.
Zabudol ste však na jednu vec, pán Hvorecký. Zabudli ste, že tým môžete niekomu ublížiť, a z formulácií Vášho blogu nadobúdam presvedčenie, že to bolo dokonca Vašim zámerom. Keďže je nedeľa, a ja v nedeľu trávim čas s rodinou a nie komunikáciou s do seba zahľadeným pseudointelektuálom, tak to skrátim.

Fakty:
Predpokladám, že ste venovali veľa času so zhromažďovaním dôkazov pre svoje tvrdenia, a len ste čakali na správnu chvíľu ich zverejniť. Lebo ak nie, máte zavarené na poriadny problém.
Vaše tvrdenia v texte sú závažného charakteru a poškodzujú ma. Prezentujete sa, že ste človek vzdelaný. Tak potom viete, že nemôžete len tak klamať a na svoje tvrdenia máte dôkazy. Potom môžete spokojne spávať, a nemusíte si sporiť peniaze na náhradu škôd.

Takže postup bude nasledovný: Do stredy 27/1/2010 sa mi ospravedlníte, a ja pre Vás urobím to, že na Vás zabudnem.
Druhá varianta: 
- Poškodenie môjho mena a následné konanie o náhradu škody. 
- Nakoľko je možné identifikovať zámer poškodiť moju osobu, právna analýza, či nedošlo k trestnému činu ohovárania.
- Samostatné konanie spoločnosti, ktorá je vlastníkom ochrannej známky Mr.Li o náhradu škody.

Ak nemáte  právnika, pokojne Vám odporučím nejakého, ktorý Vám i zadarmo povie, že hore uvedené konania sú opodstatnené. Navyše sa začnem brániť, ale reklamu Vám robiť nebudem.

Verejne sa zaväzujem, že peniaze, ktoré od Vás vysúdim, venujem na podporu vydávania detských kníh. Takže nakoniec sa Vám podarí zapísať sa do dejín slovenskej literatúry, síce ako nechcený sponzor.

Neviem, kto Vám to poradil, alebo to nebodaj máte z vlastnej hlavy, no vybrali ste si zlý chrbát, na ktorom sa chcete vydriapať ku záujmu o Vašu osobu.


Vyhlásenie pre média.


Keďže predpokladám, že pán Hvorecký svoje objavné zistenie za horúca rozposlal kade-tade, a kým mi začnú pribúdať na účte peniaze od Hvoreckého, dávam pre všetkých, koho to zaujíma toto vyhlásenie:

1. Verejne sa kajám, že ma téma „Miloševič" obišla. Nikdy som sa k nej nevyjadroval, ani necítil potrebu, a už vôbec som nikdy o ňom nelepil nejaké plagáty. Priznávam, že som pred 14 - timi rokmi lepil plagáty na Štúrovej ulici a nielen na nej. Vlastne skoro celé mesto som polepil, a aj som dostal za to pokutu. Téma bola, že mesto sa nezaujíma, že vysoko vážený podnikateľ /aj dnes/ - majiteľ budovy s nájomnými bytmi, ktoré mal nájomníkom predať, v zime vypol kúrenie, odpojil odpadovú kanalizáciu, odpojil vodu v dome na Štúrovej. Moja manželka bola vtedy tehotná, a vedľa mňa - v byte prežila posledné tri mesiace svojho života 87-ročná suseda tak, že potrebu robila do igelitového sáčku. Vy by ste nelepili plagáty? Ja som lepil, a nielen to. A aj teraz by som lepil. 
2. Lexu som stretol jediný raz v živote, pred skoro 20timi rokmi. Vtedy som organizoval akciu Študentské voľby v PKO a Lexa ma tesne pred začiatkom presviedčal, že HZDS by tam malo mať dvoch zástupcov namiesto jedného ako každý. A ja som s tou mojou naivitou, ktorá mi ostala čiastočne do dnešných čias odpovedal, že sa to nedá, že by to bolo nefér. Na čo mi on povedal, že som u neho skončil, a tak sa stalo. Nevidím najmenší logický dôvod, prečo by som mal lepiť nejaké prolexovské plagáty, a nikdy som tak nikdy nerobil.
3. Nikdy som sa nevenoval pašovaniu čínskeho tovaru a pašovaný tovar som nikdy nepredával.

Aké ľahké je ublížiť.


S pozdravom, 

Alojz Hlina