Kto na ne najviac čaká? Samozrejme Slotovci.

Dovolím si tvrdiť, že Slotovci nemusia robiť žiadnu kampaň, míňať peniaze. Pokojne môžu pokračovať v nastúpenom trende „efektívneho spravovania štátnych peňazí" a čakať na 4. Jún. Po 4.júne to naplno rozbalia a povedia, aká je pravda. Povedia nám, ktorí tomu nerozumieme, aká je pravda.

Chlapi od nás - z Oravy chodili do Budapešti v dávnych časoch buď stavať parlament, alebo sa učiť za farára. Boli časy, keď aj môj, ako hovorím, sused - P.O. Hviezdoslav rozmýšľal, a nakoniec napísal básničku Dedinôčka je to. Som rád, že  ja môžem ísť do Budapešti ako hrdý občan svojej krajiny - Slovenska. Krajiny, ktorú mám rád.

Prídem tam na koni, ktorého budem chcieť odovzdať maďarským predstaviteľom ako symbolický dar. Našu vzájomnú históriu zaťažujú viaceré historické legendy, ktoré pôsobia citlivo. Slováci nikdy nepredali svoju krajinu za bieleho koňa. A preto, ak by mal byť kôň problémom, tak ho prídem do Budapešti symbolicky nie vrátiť, ale darovať.

Neviem, aké reakcie to vyvolá, ale viem, že keď 4.jún necháme v rukách radikálov na jednej strane aj na druhej strane Dunaja, tak pokoj nebude.

J.F. Kennedyho sa pýtali, či vie, koľko vojakov do Vietnamu šlo, a koľko z nich sa vrátilo. Odpovedal, že nevie, ale že určite vie, že sa vrátilo menej vojakov, ako tam šlo. Ja rovnako neviem presne, aké sú problémy na slovenskom juhu, a už vôbec neviem, aké sú problémy v Maďarsku. Ale viem, že pokiaľ históriu našich národov zveríme do rúk radikálov, tak tie problémy budú určite väčšie, a nie menšie, ako sľubujú.