Pohnútkou na vytvorenie tejto akcie bola situácia, ktorá sa stala pred približne dvoma rokmi môjmu dlhoročnému priateľovi, spolužiakovi, kolegovi Mirovi M. Jeho švagrinej po pôrode lekári zistili ťažkú chorobu. Musela chodiť na transfúzie krvi a lekári jej priamo povedali, že jej majú málo a nech požiada koho môže, aby prišli darovať krv. Vtedy som mu povedal: vyskúšajme takúto akciu, možno pomôže.
Akcia sa rozbehla. Darcov ku nám chodilo veľa, v jeden deň dokonca 70 ľudí naraz. Rozdali sme tisíce obedov a tisíce litrov vína zdarma. Ako to už na Slovensku býva, tak sa to začalo zneužívať - falšovali a kopírovali sa potvrdenia niekoľkokrát po sebe. Preto sme boli nútení z dôvodu kontroly upraviť spôsob a formu potvrdenia, na základe ktorého obed poskytneme. Takisto sme potrebovali doklad, ktorým nám obsluhujúci personál zdokladuje poskytnutý pokrm zdarma. Pracovníci transfúznej stanice nám poskytli potvrdenie, ktoré dostane každý bezplatný darca krvi. Rovnako sme upravili čas, kedy sa bude táto akcia vydávať, a to v deň odberu po 15,00 hodine. Moje nadšenie z celej akcie výrazne ochladzovali reakcie typu: „... dajte mi ten obed teraz, ja čakať nebudem," alebo „...dajte mi poriadny rezeň, ja tieto vegetariánske ******** jesť nebudem..."
Akciu sme na niekoľko mesiacov prerušili. Po úprave, že už nie celý liter vína a obed, ale obed s pohárom vína sme znova spustili.
V jednom filme som videl takú scénu, v ktorej hlavná postava smutne povie: „ Čeho jsme se to Bedřichu dožili, čeho?
Bol publikovaný blog (linka pod článkom), v ktorom autorka opisuje, čo sa jej stalo, keď prišla ku nám na obed zdarma. Pripúšťam, že reakcie personálu mohli byť v niečom iné, ale ja za nich skutočne nemôžem prebrať plnú zodpovednosť. Pisateľka blogu mohla využiť štandardný postup, a obrátiť sa na vedenie podniku. Určite by sme sa problému venovali a hľadali riešenie. Rozhodla sa však hneď napísať blog. V diskusii pod blogom pisateľke navrhujem, nech na ten obed príde.
Treba však povedať, že autorka blogu v jednej časti klamala a to v tom, že jej priateľ predložil potvrdenie. Vedúca smeny mi dnes potvrdila, že jej priateľ žiadne potvrdenie nemal, a podľa jeho slov si ho zabudol na internáte.
Som však totálne rozladený z toho, že nakoniec to celé takto skončí. Taká veľká kritika, dokonca v diskusii to bolo označené za podvod, prípad pre ŠOI. V diskusii pod blogom niet ani náznaku toho, že by sa nás voľakto zastal, trochu našu snahu a prínos ocenil. Z toho potom vlastne vyplýva, že celá táto akcia asi nemá význam, a preto som sa rozhodol, že ju zrušíme.
P.S.: Nevylučujem, že akciu obnovíme, keď budem mať pocit, že existujú aj ľudia, ktorí si ju budú vážiť.
