Je pán Kušnierik útlocitný?

Autor: Alojz Hlina | 25.3.2011 o 15:26 | (upravené 27.3.2011 o 0:31) Karma článku: 9,22 | Prečítané:  3641x

Výborne. Bola diskusia. Ľudia diskutovali. Zatiaľ nikoho nezavreli a zdá sa, že nikoho za to, že tam bol, ani nezavrú za spolčovanie a rozvracanie socialistického zriadenia. Len.... . A ale .... . V Artfóre bola diskusia o soche MárieTerézie. Pre tých, ktorí to ešte nevedia,  existuje spolok, ktorý pripravuje kópiu /repliku/ sochy Márie Terézie a plánuje ju osadiť na mieste, na ktorom síce pôvodne stála, ale odvtedy ubehlo skoro sto rokov a teraz tam stojí socha Štúrovcov.

Ak by ste verejne predstavovali projekt premiestnenia pamätníka zo Slavína na Devín alebo do Záhorskej Bystrice, dala by sa očakávať búrlivá diskusia a nemuseli by to byť len Rusi a komunisti, ktorí by s tým mali problém a preto vášnivo diskutovali.

Ak by ste voľakde vo vyhlásenom budapeštianskom kníhkupectve predstavovali projekt premiestnenia sochy Kossutha a inštalovania sochy habsburského cisára na jeho miesto, mohli by sme očakávať rovnako búrlivú diskusiu.

Existuje množstvo iných príkladov, kde téma je „zárukou" toho, že diskusia by bola vášnivá.

Pán Kušnierik, ktorý moderoval diskusiu v Artfóre vyjadril, okrem iného, aj určité rozčarovanie /divnú chuť v ústach/ po diskusii. Keďže som tam tiež bol a aj som diskutoval, dovoľte mi povedať, že nezdieľam tento názor.

Diskusia bola primeraná téme. Emócie boli adekvátne, krv netiekla. Pán Kušnierik uviedol určité rozčarovanie nad formou, ako diskutovali kunsthistorici a významní sochári. Mne sa ich príspevky zdali úplne k veci, boli zvládnuté, primerané a slušne povedané. Práve naopak. Rušivo pôsobil počas celej diskusie pán, ktorý bol asi členom spolku, ktorý projekt prezentoval a plnil funkciu, ako sa hovorí, „zálohy v poli". Tento pán neustále vstupoval do diskusie a komentoval. Aj ďalší pravdepodobný člen spolku, ktorý sa uviedol „mantrou", ktorá zabije každú debatu o Bratislave a to vetou: ... že už aj jeho dedko sa narodil v Bratislave, sa tiež o slovo práve nehlásil. Takže neviem. Ja by som tých ľudí, ktorí diskutovali, práve naopak ocenil a vyzdvihol, že diskutovali v zásade vecne a k veci ku projektu, ktorý má v sebe /podľa mňa/ silný nádych absurdity.

Je výborné, že diskusia vôbec bola. Všetká česť - pán Mačuha /predseda spolku/ je sympaťák. Bojoval statočne. Pravdou však je, že ku koncu debaty už mal toho dosť a istota sa vytratila. Rovnako aj „záloha v poli" zradila. Totiž to, spomínaný pán zo spolku, ktorí všetko dopĺňal nás okrem iného začal poúčať, že pôvodný autor sochy p. Fadrusz bol vynikajúci sochár. To nikto nepopieral, no keď sa ho mladý pán stojaci vedľa neho opýtal, či vie, kto bol Alois Štróbl, tak odvetil, že nevie. Je to ako presviedčať tých, ktorí už dávno vedia, že Mercedes je dobré auto, ale nepoznať BMW.

V Artfóre sa šupala cibuľa a stihla sa ošupať len zvrchu. Hovorilo sa o soche, replike, súťaži, premiestňovaní ako o princípe.

Vôbec sa neotvorila téma, že aké sochy by sa to mali premiestniť a čo to historicky pre niekoho predstavuje. V Artfóre nesedeli nacionalisti, ani kryptovaní, ani otvorení. Väčšinou tam diskutovali ľudia, ktorí mali odborné výhrady.

Chybou riadiacich pracovníkov, ale aj celej spoločnosti, je často krát to, že keď niekto príde s voľakým nápadom, ktorý je neštandardný alebo zdá sa byť nereálny, tak to mu je veľmi tvrdo a netaktne okomentované. Dôsledkom tohto postupu je, že tento človek alebo skupina stratí záujem niečo robiť, tvoriť, meniť. Ľuďom zo spolku bolo kultivovanou formou povedané, že projekt premiestnenia sôch je , diplomaticky povedané, mimoriadne problematický. Nekorigovanie tohto zámeru by v budúcnosti mohlo mať za následok diskusiu s inými „intelektuálmi", čo by však už mohlo mať aj dramatickejšie súvislosti. A následkom toho by možno bolo i to, že ľudia zo spolku by stratili chuť niečo iné pre Bratislavu urobiť. A to by bola veľká škoda.

Je výborné, že sa konala debata o sochách. Komunisti nediskutovali. Osadili a hotovo. Tých, ktorí moc diskutovali, zatvorili.

To, aby Bratislava mala sochu Márie Terézie, je v zásade dobrý nápad. Ak to bude autorská socha a nie replika a ak autor bude vybratý zo súťaže, tak potom môže byť na verejnom priestore. Niekde, kde je ešte miesto.

Aj replika sochy Márie Terézie z plastu, dreva či mramoru môže byť umiestnená voľakde vo foyer súkromného objektu, hotela, reštaurácie alebo v súkromnej záhrade. Mne to nevadí. Samozrejme, vedľa repliky primerane veľkým písmom napísané tabuľka, na nej poďakovanie firme, ktorá poskytla 3D frézu a poďakovanie ďalším sponzorom za to, že prispeli, aby táto „socha" vznikla.

Veď o to vlastne ide. Či?

http://www.tyzden.sk/kultura/socha-okraslovaci-a-kunsthistorici.html

http://www.tyzden.sk/vecery-tyzdna/v-com-je-problem-pri-soche-marie-terezie.html

http://alojzhlina.blog.sme.sk/c/258326/A-Slavin-prestahovat-na-Devin.html

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?