Prijať rozhodnutie nevyhrať je pre mňa dosť zásadné, ale pre môj prípad „ Hlina versus štát", v ktorom ma štát uznal vinným z toho, že som narušil zhromaždenie, je také rozhodnutie dôležité. Preto som sa rozhodol nevyhrať.
Už som písal v inom texte, že ma uznali vinným z priestupku , ktorého som sa údajne dopustil tým, že som narušil pokojné zhromaždenie Slovenskej pospolitosti. Ešte zopakujem, že aj na základe výpovedí svedkov Kotlebu a Mišúna.
Nemusím byť právnik na to, aby som vedel, že podanie odporu na toto „zvláštne" rozhodnutie by bolo úspešné.
A vyhral by som.
Aj som bol nastavený, že odpor podám. Ale uvedomil som si tento fakt: Kto je viac ohrozený? Človek, ktorý narúša zhromaždenie extrémistov, alebo ľudia, ktorých zhromaždenia narúšajú extrémisti? A zároveň, ktorý prípad je častejší?
Ak by som vyhral, bude to precedens. A extrémisti by s týmto rozhodnutím mávali pred očami zhromaždených, policajtov a vykrikovali: Vidíte? Keď on mohol, tak aj my môžeme!
Ale keďže som sa rozhodol nevyhrať, policajti môžu pokojne extrémistom povedať: Vidíte? Rovnaký meter na každého. Aj na Vás, aj na nich!
Teda, aspoň dúfam, že to tak bude.
http://alojzhlina.blog.sme.sk/c/261341/Starosta-nahlasil-Kotleba-svedcil-a-mna-odsudili.html
