Už som nejaké tie tváre v živote videl a môžem povedať, že to odhodlanie mi prišlo skutočne nielen naoko a len preto, že na tlačovke, na ktorej svoje vyjadrenia prezentoval, boli kamery. Kamery sú dôležité. Kamery sú v tomto prípade dôležité nie pre mediálnu prezentáciu osoby, ako to zvyknú často krát podaktorí komentovať / väčšinou takí, ktorých snímala akurát tak priemyselná kamera/. Kamery boli dôležité preto, aby prezentovaná informácia išla ďaleko.
Ak je minister vnútra nahnevaný a odhodlaný situáciu s problematickými policajtmi riešiť, tak by mali všetci v policajných uniformách spozornieť. A ak to hovorí ešte aj pred kamerami, tak niektorí z nich by si mohli povedať: „ ... tak, a je to v keli...".
Verejné vyhlásenie, ako ho prezentoval minister, je formou určitého záväzku voči verejnosti. Minister vnútra povedal, že sa môžeme na neho obrátiť s prípadným problematickým konaním policajtov mailom, blogom cez FB a že vo veci bude konať.
Po mojej skúsenosti /zlodej v Stupave/ môžem potvrdiť, že k pohybu došlo.
Prípadným pisateľom si dovolím odporučiť písať vecne a objektívne. A hlavne, písať o skutočnom pochybení. Následne bude dôležité poslať túto správu tak, aby sa cestou nestratila. Oni, totižto, majú tieto správy tendenciu sa cestou stratiť na nejakom stole.
Odhodlanie pisateľa musí byť rovnako veľmi silné. Ak by začal mať pocit, že správa sa nedostala vyššie ako na" okres", tak potom je na zváženie pred tým okresom stáť napríklad s transparentom: Písal som sťažnosť, ako sa rieši? Garantujem Vám, že ak tam pisateľ vydrží stáť dostatočne dlho, tak si to niekto všimne a veci sa zrýchlia.
Nebezpečné pre spoločnosť je, keď ľudia rezignujú a začnú akceptovať zlé veci a neprávosti ako fakt. Ešte horšie je, keď je rezignácia nahradená strachom a ľudia sa začnú báť upozorňovať na nespravodlivosť. Takýto stav je pre spoločnosť mimoriadne nebezpečný.
Ak odhodlanie ministra Lipšica vydrží, budeme môcť hovoriť nie o funkcii, ale o misii. Dlhej, náročnej, miestami nebezpečnej, ale nesmierne dôležitej misii. Ľudia by mali následne oceniť túto misiu. Lebo akokoľvek to znie cynicky , faktom je, že bolesť vlastného zuba človeka trápi viac ako hladomor v Sudáne. Ak po odôvodnenej sťažnosti minister klepne po prstoch miestnym policajným bossom /nad ktorými , ako si to poniektorí z nich myslia, nie je už ani nebo/, tak v danom okrese, obvode práve toto bude správou dňa a nie pôžička Grécku.
A tá zlá správa?
Bude to trvať dlho. Takže k odhodlaniu bude treba ešte pribaliť trpezlivosť.