Slovensko tiež nespí a nechce ostať pozadu. Dobyli sme starého dobráka. Dobyli sme staručký, ťažko skúšaný Chopok. To, čo bolo včera iba snom, dnes je už skutočnosťou.
Dnes sa vyveziete na Chopok autom. Vyveziete sa severnou stranou Chopku a plánuje sa aj južná cesta.
Minulý týždeň, vo štvrtok 16.8 som bol na poslaneckom prieskume na Chopku a aj v časti Vyšná Boca - Čertovica /tejto lokalite sa budem venovať v samostatnom texte/. Na mieste, kde stavali Euroveu v Bratislave, bolo v tom čase len o čosi viac mechanizmov ako je dnes na vrchole Chopku.
Cesta na Chopok má v sebe silnú symboliku. Je aj takou cestou do podnikateľského neba pre niektoré podnikateľské skupiny. Na Slovensku je totiž to vytvorené podnikateľské nebo ...., pre niekoho.
Obyvatelia podnikateľského neba na Slovensku sa rozhodli pokoriť starého dobráka a na jeho vrchole postaviť lanovku. Čo sa týka lanovky, s ohľadom na aktuálny stav už je "vymalované" a ak môžem hľadať v tejto pre prírodu negatívnej skutočnosti niečo pozitívne, tak možno pozitívne na tom bude to, že človek, ktorý by za normálnych okolností /pešo/ na Chopok nikdy v živote nevystúpil, sa tam teraz vyvezie na lanovke, sadne si na terasu, dá si kávu, pozrie ten nádherný výhľad, pocíti to a povie si: „ Je krásne to Slovensko, stojí za to, aby sme sa oň starali!"
Možno.
To, že je dnes na vrchole Chopku toľko betónu ako na priemernom obchodnom dome, už nikto nezmení a možno sa treba tešiť aspoň z toho, že existujúci investor to aspoň dokončí a realizácia nebude taká šuflikantská, prílepková, slovensko-poľská, resp. ešte horšie, že by sa nikdy nedostavalo a ostalo by to rozbabrané. Musím uznať aj to, že zástupca investora sa mne i J. Lukáčovi /náčelníkovi Lesoochranárskeho združenia VLK/ venoval, i keď by sa v zásade nemusel. Ako „obyvateľ" slovenského podnikateľského neba si to aj mohol dovoliť.
Juraj Lukáč na vrchole vyslovil návrh, z ktorého som ostal trochu zaskočený. Povedal, že bude navrhovať, aby bol Národný park Nízke Tatry zrušený. Na prvý pohľad radikálny návrh má v sebe, žiaľ, takú krutú logiku. To, čo je v súčasnosti na vrchole Chopku, má s národným parkom málo čo spoločné .
Najväčším paradoxom však bude to, že najväčším bojovníkom za zachovanie národného parku bude práve investor, ktorý pokoril Chopok, a to v zásade z dvoch dôvodov.
Prvý: Z pohľadu ohodnotenia majetku je výhodnejšie a znie lepšie, ak máte hotely a niekoľko lanoviek priamo v srdci národného parku.
Druhý: Ak si teraz v národnom parku vedia vybaviť výstavbu cesty na Chopok a iné vymoženosti iba obyvatelia podnikateľského neba, tak v prípade, že národný park už nebude národným parkom, tak hociktorý Jano z dediny, ktorý má prázdnu unimobunku doma v záhrade, sa dohodne s urbárnikmi a naloží ju na V3S a vyloží na takom mieste, aby bola dobre na rane. Otvorí okienko a na plastovej tácke bude predávať posolené hranolky s kečupom. A uznáte, že toto by mohlo narušiť plány obyvateľov podnikateľského neba.
Neviem, ako dopadne Lukáčová idea. Zatiaľ nie som jej zástancom, pretože vyznávam zásadu: radšej menej ako nič. Ale nevylučujem, že ma nakoniec neosloví.
Cesta na Chopok je zhýralosť. Ak si ju investor vybavil, aby stavba lanovky trval kratšie a bola lacnejšia, v poriadku. Nech si spytuje svedomie ten, kto to podpísal.
Ale ak bude cesta na Chopok fungovať aj po dokončení lanovky, bude to našou spoločnou vizitkou neschopnosti.
Po tej ceste sa budú preháňať akcionári, kamaráti akcionárov, starosta dediny a jeho kamaráti, urbárnici a kamaráti urbárnikov, samozrejme aj kamaráti kamarátov tých, ktorých som spomínal a mnohí ďalší si zoženú kľúče od rampy.
Preháňať sa tam bude na luxusných off-roadoch investorov, starých off-roadoch urbárnikov, štvorkolkách a motorkách.Juraj Lukáč povedal, že on to tipuje na cca 100 aút denne počas najvyššej letnej sezóny, ja tipujem cca 10-20 aut, 5-10 štvorkoliek alebo motoriek denne. Ak by sa náhodou po ceste motali nejakí blbí turisti na pešo, tak sa na Chopku bude aj trúbiť. To už svišťom vadiť ale nebude, tie tam už nebudú.
Cesta na Chopok nikdy nebola a na Slovensku sa dalo žiť.
Teraz nás niekto bude presviedčať, že cesta je dôležitá, nevyhnutná a predpokladám, že aj niektoré médiá tomu „uveria".
V prípade, že na vrcholoch našich kopcov nemajú byť cesty, je dôležité to patrčným spôsobom vyjadriť. Aký zvolíme ďalší postup? Zverejníme 24.8.2012.
