To, že poslanec Ľ. Martinák má blízko k rôznym teóriam výkladu skutočností, predviedol pri jeho brilantnej obhajobe Zákona o ochrane prírody, ktorý spravodajcoval. Pri mojej námietke, že novela zákona umožní ľahší výrub stromov bez náhrady ma nemilosrdne za súhlasného prikyvovania hlavami kolegov poslancov vládnej strany odpálil, že v zákone ostáva povinnosť náhradnej výsadby...
Povinnosť náhradnej výsadby sa však týka len tých, ktorí musia požiadať o povolenie podľa zákona. Ak však novela zjemňuje pravidlá a rozširuje okruh subjektov, ktorí nemusia žiadať o povolenie, z toho logicky vyplýva, že ak nie sú žiadateľmi podľa zákona, nemusia teda ani plniť povinnosť náhradnej výsadby.
Táto logika platila len do predloženia zákona ministrom SMER-u. Po vysvetlení spravodajcom poslancom Martinákom už neplatí. Neplatí ani pre podaktorých voličov SMER-u, lebo tí budú po brilantnom vysvetlení veriť tomu, že stromy síce bude možné jednoduchšie rúbať, ale v zásade sa nič hrozné nestane, lebo povinnosť náhradnej výsadby ostáva. Čo na tom, že skoro s nulovým významom?
Už tieto náznaky schopnosti definovať novú „smerácku" logiku dávali tušiť, že pán Ľ. Martinák bude stáť pri zrode ešte väčšieho objavu. Objavu, ktorý zatieni všetkých matematických bardov a aj riešiteľ Poincarého hypotézy okrem toho, že je to exot, ktorý neprevzal odmenu 1 milión USD, bude popri poslancovi Martinákovi vyzerať ako úplný amatér.
Martinákovov lesný paradox zjednodušene hovorí, že čím viac dreva zo slovenských hôr vyťažíte, tým väčšia zásoba drevnej hmoty v našich lesoch zostáva.
Celá problematika je relatívne zložitá. Kto chce, nech si pozrie „vedeckú konferenciu" pri definovaní Martinákovho paradoxu v parlamente /priložené video/. No v zásade je to o tom, že Ministerstvo pôdohospodárstva predkladá každoročne Správu o lesnom hospodárstve v SR, v ktorej sa dočítate zaujímavé skutočnosti. Okrem iného aj také, že čím viac sa ťaží, tak tým viac dreva je v našich lesoch.
Poslanec Martinák v parlamente túto správu obhajoval. Pri mojej námietke, že to nedáva logiku som bol spolu aj s mojim ďalším teoretickým predpokladom, že ak by na Slovensku ostal už len jediný strom v Medickej záhrade v Bratislave, tak lesná správa by napriek tomu potvrdzovala, že drevnej hmoty je čoraz viac, opätovne som bol zahnaný do kúta s tým, že problematike nerozumiem.
Aby bol spoločný objav poslanca Ľ. Martináka spolu s Ministerstvom pôdohospodárstva správne pochopený, ozaj bude treba „prekopať" matematiku a iné vedy od úplného základu a prispôsobiť ich novým vedeckým zisteniam tohto tímu.
Keďže nedosahujem intelektuálne kvality niektorých poslancov SMER-u, je jasné a nech mi je to odpustené, že zložitému problému Martinákovho lesného paradoxu nerozumiem. Nech mi slúži ku cti, že chcem a skutočne mám záujem paradoxu rozumieť, preto vyhlasujem odmenu v podobe dobrej večere pre toho, kto mi zrozumiteľne vysvetlí, ako je možné dosiahnuť stav, ktorý je opísaný v lesnej správe SR a to, že čím viac dreva z našich lesov vyrúbete, tým viac dreva v nich ešte ostane.