Veľmi nám v tom našom kresťanskom prostredí stvrdlo srdce. Farizejstvo, pokrytectvo, faloš, tvrdosť, nemilosrdnosť sú v kurze.
Na Slovensku sú stovky miest, v ktorých sa dá uskutočniť rokovanie Rady KDH. V zásade v skoro každej obci, ale aj v každom meste je priestor, kde môžete zvolať zasadnutie Rady KDH.
Prvá povolebná a posnemová Rada KDH mala byť tento víkend v Námestove na Orave. V meste, z ktorého pochádzam, v ktorom som prežil detstvo, v meste, v ktorom doteraz žije moja mama. Nakoniec sa neudiala len a len kvôli obmedzeniam súvisiacimi s COVID a uskutočnila sa per rollam.
To, ako prebiehal posledný snem KDH v auguste v Ružomberku ma ľudsky sklamalo.
Nebol to tak ani snem o tom, koho zvoliť, ale koho nezvoliť. To, ako sa vyhrážalo, podmieňovalo, obchodovalo s tým ako ma nezvoliť za podpredsedu nebolo fér.
Nebolo to čestné. Určite nie.
Neviem si predstaviť, že by moja manželka ešte aj ráno v deň snemu obvolávala funkcionárov KDH, aby volili tím jej manžela. Nebolo to fér, ale čo už, ja sa tú krutosť, nemilosrdnosť politického kresťanstva snažím zvládnuť. Mojim hriechom bolo nielen to, že som nepriviedol stranu z druhej ligy do prvej, ale že som odmietol pľuť na liberálov, vynadal som Kotlebovi a Harabinovi v priamom prenose a odfotil sa na billboard s mojou rodinou. Nič iné sa nenašlo a hľadalo sa poriadne.
Za to ma tí, na ktorých sa za tie štyri roky robilo, museli z vďaky exemplárne potrestať. Nesvedčí nám to kresťanom, tá krutosť.
To naozaj bolo nevyhnutné plánovať prvú povolebnú celoslovenskú radu v Námestove? Pod oknami mojej mamy?
Ja by som po voľbách v roku 2016 prvú povolebnú Radu KDH neplánoval vo Fígeľovej rodnej obci.
Moja mama nesie všetky politické okolnosti okolo jej syna veľmi ťažko. Každá mama je taká. Prosím, nečudujte sa jej. Či aj tomu sa ideme čudovať? Prísť pod jej okná obrazne, ale aj doslovne. Moja mama býva len pár metrov od budovy, v ktorej sa mala konať Rada KDH.
Chcel som sa tomuto vyhnúť.
Môj pohár trpezlivosti so všetkými tými svätými výrazmi tváre, no s hrdzavými nožíkmi vo vreckách však už naozaj preteká.
Farizejstvo, faloš, klamstvo, bezcitnosť, nulový cit - toto je podoba dnešného politického kresťanstva na Slovensku. Nesvedčí nám to.
K tomuto textu ma však primäla ešte jedna skutočnosť.
Snem v Ružomberku zvolil nových členov predsedníctva. Prajem im veľa síl a energie. Jeden člen predsedníctva - zástupca pre regióny A. Maslaňak však stále ešte bol členom predsedníctva aj po sneme v Ružomberku, jeho mandát vyprší 14. októbra 2020. Albín Maslaňák je starosta oravskej obce Oravské Veselé. Dobrý človek, férový chlap.
Prečo ho nik od konca augusta nepozýval na predsedníctva? Ako to, že v sobotu per rollam volili nového člena predsedníctva pre regióny, keď mandát Albínovi Maslaňákovi ešte neuplynul? To bolo tak ťažké zavolať mu a spýtať sa ho: Albín, prosím Ťa, ako to je? Vzdávaš sa oficiálne mandátu tak, ako to urobila Carolína Líšková priamo na sneme v Ružomberku? Prídeš na predsedníctvo?
Nie, to neprebehlo. To ten kolega Albín nestál za to slušne a korektne s ním komunikovať? Albín už nikde nekandidoval, nebažil po funkcii, zaslúžil by si, aby sa s ním rozprávalo a konalo korektne. Niekto povie detail - mesiac, dva, hore - dole. Nie, nie je to detail. Je to elementárna slušnosť, štábna kultúra. Neriešim formálnu stránku, neviem či je to formálno- procesne ok, alebo nie, riešim ľudský rozmer.
Zatvrdli nám srdcia a je mi to ľúto. Škoda. Takto sa k ľuďom, ku kolegom nespráva.
Albín, viem, že podľa niektorých môžem aj za to, že sa topia ľadovce v Grónsku, s týmto však nič nemám, cítim však, že to nebolo správne, ospravedlňujem sa Ti za kolegov.